Založ si blog

Nádej . . . /dušičkové reminiscencie/- esej, a nielen to . . .

Bol som na cintoríne. Vlastne ani neviem ako som sa tam ocitol. Bol teplý jesenný deň. Sedel som na lavičke a snažil som sa v tichu posvätnej atmosféry miesta posledného odpočinku po rušnom vyčerpávajúcom dni vnímať v tú chvíľu pre mňa tak potrebný a blahodarný pokoj prameniaci z tohto prostredia. Slnko už pomaly zapadalo. Čochvíľa nastalo šero. Sedel som a myšlienky, ktoré my ešte z prežitého dňa rezonovali mojou unavenou mysľou, som nechal voľne plynúť. Pozvoľne som začať mať pocit akéhosi vnútorného odbremenenia, akoby som čistil počítač od nepotrebnej pošty, staré neaktuálne veci i tie novšie, ale nepodstatné, som akosi podvedome triedil a uvoľňoval miesto v mojej už dosť zapratanej hlave. Prešiel som všetky súbory a tak som pretriedil podstatné od nepodstatného, metódou delete (vymaž, zruš), či zachovaj. Nakoniec som nepotrebné veci v jednej kope zahodil raz a navždy do koša tak, aby zbytočne nezaberali priestor v mojom podvedomí.
Nastala noc, ja som však stále sedel na tej istej lavičke ako predtým. Ak by nesvietil mesiačik, asi by som ostal ponorený v úplnej tme. Zdvihol som svoj zrak. Oproti mne boli tri hroby. Boli to také bežné pomníky zakryté betónovým krytom. Každý hrob, či pomník mal svoj náhrobný kameň, ktorý bol po stranách zakončený kamenným krížom. Každý z nich bol na vlas rovnaký. Jeden ako druhý. Neboli ani spustnuté ani mimoriadne starostlivo udržiavané. Také bežné hroby s pomníkom. Na tabuľky s nápismi, kto tam odpočíva, som však pri svite mesiaca ani pri väčšej snahe nedovidel. Pomníky boli na vlas rovnaké a predsa som na nich zbadal rozdiely. Na dvoch z nich bola položená sviečka, či skôr kahanček, no na treťom nie. Jedna svieca horela, tá druhá nie. Akosi intuitívne som vstal z lavičky, siahol do vrecka a vytiahol zápalky. Chcel som zapáliť tú nehoriacu sviecu. Škrtol som zápalkou a oheň z nej priložil ku knôtu vyhasnutej sviečky. Začala horieť. Podarilo sa. Tak som si opäť sadol na lavičku, veď v tú noc som sa nikde neponáhľal. Zbadal som však že sviečka, ktorá dovtedy horela, zhasla. Plamienok plápolal len z tej, čo som pred chvíľkou zapálil. Podišiel som teda k vyhasnutej svieci a opätovne ju zapálil. Akonáhle sa však chytila a plamienok začal horieť samočinne zhasla tá druhá. Zopakoval som to niekoľkokrát za sebou. Výsledok bol vždy rovnaký. Jednu som zapálil, druhá okamžite zhasla. Nechápal som to. Akoby mohla horieť len a len jedna. Zapáliť obe by bola sizyfovská úloha. Tadiaľ cesta neviedla. Postavil som sa z lavičky, aby som sa vystrel. V tom ma chytila zozadu za kabát akási neviditeľná tajomná sila, ktorá ma začala ťahať preč od tohto miesta. Akoby mi chcela povedať – to stačí, tvoja snaha je márna, obe naraz aj tak horieť nebudú, je to fakt zbytočné. Ja som sa tej sile, ktorá ma ťahala od toho miesta preč, nijako nebránil. Poddal som sa jej, akoby mi to vyhovovalo. Nemusel som kráčať a predsa som išiel, či pohyboval sa, hoc smerom dozadu, ale o to som mal na celý priestor lepší pohľad, aj keď to bol pohľad na množstvo hrobov a krížov, ktoré som videl len ako siluety. Čím viac som sa vzďaľoval od miesta kde som predtým sedel, o to viac bolo hrobov, o to viac bolo krížov. Moje topánky sa zľahka šúchali po zemi. Počul som len tichý šum lístia pod nohami. Neznáma sila ma ťahala stále ďalej a ďalej. Zrazu som prestal počuť šušťanie lístia. To som sa už s ľahkosťou pierka vznášal nad miestom, kde som bol doposiaľ. Ďalej a vyššie. Pozeral som sa dolu, pod seba a rozhliadal okolo stále z väčšej a väčšej výšky. To som už videl more hrobov, pomníkov a krížov. Nie nebolo to more bol to nedozierny oceán. Len jednu vec som rozpoznával. Videl som ju stále jasne a zreteľne. Bolo to miesto, pri ktorom som nedávno sedel. Videl som ho aj napriek pribúdajúcej tme. Mesiac zakryli nočné mraky. Všade už zavládla skutočná tma, úplná temnota všade, vlastne nie. V tej tme bolo predsa len kúsok svetla, svetla zo sviečky, ktorá stále horela, horela hoc malým, ale o to jasnejším a neutíchajúcim plameňom. Aj napriek tomu, že plamienok sviece sálal zo seba veľkú silu vnútorného pokoja, som kdesi v podvedomí predsa čakal na opätovné brieždenie ako predzvesť nového, jasného, slnečného dňa. Áno, v očakávaní nového slnečného dňa ako vnútorného hlasu našej duševnej podstaty a nehynúceho bytia plynúceho a gravitovaného prapodstatou samotnej Α a Ω, – ens infinitum.
V tom ma však zrazu z tohto hlbokého ticha zaliateho príjemným pokojom vytrhol akýsi hluk. Bola to prvá ranná električka, ktorá ma vytrhla zo spánku. Zo spánku áno, ale pri myšlienke a pocite na neutíchajúco horiacu sviecu, o tom, že nádej a viera v každej jej podobe a situácii, v ktorej sa nachádzame, stále existuje a neutícha, žije spolu s nami v našej prirodzenej podstate, som zotrval. Toto vnútorné rozpoloženie ostalo zakotvené kdesi v mojom vnútri, ako samozrejmosť koexistencie našej ľudskej podstaty v symbióze telesného (matérie…), duševného (mysle …) a duchovného (nesmrteľnosti…) in eaternum, Amen …
—————–
PS:
Áno, aj na tomto je založený cyrilo – metodský odkaz (zakotvený aj v preambule našej slovenskej Ústavy). Posolstvo našich predkov má totižto ako kultúrny rozmer, tak aj duchovnú dimenziu reálneho, nijako nemodifikovaného a neskomoleného kresťanstva bez toho, aby bolo poznačené niektorými formami až nezdravého fanatizmu. Kresťanstvo v jeho zmysluplnej a triezvej synergii, kultúrneho a duchovného odkazu je totižto tiež naším národným a duchovným dedičstvom a bohatstvom, teda aj nehynúcim posolstvom pre ďalšie generácie.
Na dôvažok si osobne myslím, lepšie povedané som o tom skalopevne presvedčený, že naše krásne Slovensko, naša vlasť a domovina patriaca (ako Slovákom, tak i národnostným menšinám, ktoré tu žijú v pokoji a mieri a podieľajú sa na vytváraní hodnôt …) sa s určitosťou zaobíde bez bezduchého pohanského „sviatku“, či rituálneho rudimentu tekvicových hláv a Halloween-ských deviantných bizarností, ktoré vplývajú na nás tak, že aj naše hlavy, bohužiaľ mnoho ráz od „ad absurdum“, do in natura – sa z tohto aspektu pretvárajú, s prepáčením na akési tiež až „dyňové“ // (( -: )
Nech sa darí,

© Rastislav Kalafut
———————–
K reakcii od „?“:
Nerozumiem, alebo je zaujímavé, keď niekto /Nick/ tzv. Deanne ? /xy/ reaguje nie na článok, ale skôr sám na seba (vlastné vnútorné pohnútky), nakoľko nikde v príspevku nie je zmienka o tom, čo Nick /xy/ prezentuje … Nuž, ale OK, možno to autor považuje aj za snahu o dotvorenie určitej línie … pod vlastnou prizmou, uhlom svojho pohľadu, či určitej potreby… Nuž, aj keď /?/, ale aj tak …
Ď, K.R. (( -:

P. Pellegrini, prezidentské voľby 2024 a dobrá správa pre Slovensko . . .

03.03.2024

Prezidentské voľby sú predo dvermi. Prieskumné agentúry uverejňujú prvé výsledky, ako by mohli dopadnúť. Výsledky sú de facto unisono v prospech P. Pellegriniho aj keď „až“ v ich druhom kole. Nie som anketár, zberateľ údajov, kto by koho volil, ale asi o to lepšie. Pohybujem sa medzi ľuďmi a nie som odtrhnutý od reality ako v intenciách spoločenských nálad, tak i [...]

Prestaňme podporovať vojnu ! Let’s stop supporting war ! Давайте перестанем поддерживать войну !

11.10.2023

Už teraz má Slovensko krvavé ruky, ako negatívne dedičstvo predošlej vlády… Nepoznám obranné, či útočné zbrane. Každá zbraň zabíja ľudí a ničí materiálne hodnoty. Koľko ľudí zabili zbrane vyvezené zo Slovenska do vojny medzi Ruskom a Ukrajinou ? Koľko ruských, ale aj ukrajinských chlapcov, vojakov bolo nimi zabitých a koľko civilistov ? Koľko materiálnych [...]

Darmo ste intrigovali a pľuli na Fica, Danka i Pelegríniho, 30. 9. 2023 národ slovenský rozhodol, že dedičstvo našich otcov bude zachované !

06.10.2023

Úvod: Málo „svätých“, ak vôbec nejakého som stretol vo svojom živote. Človek nie je tvor dokonalý, ergo na každého z nás sa nejaká špina počas žitia nalepí, hoc i malá „nepatrná“, o to viac, že dnešný svet sa podobá skôr na spoločenské smetisko ako na čisté, „ideálne“ prostredie. Jadro: Toľko špiny, intríg za posledného tri a pol roka, prízemné a [...]

Rusko Navaľnyj úmrtie

Biskup na Veľký piatok prirovnal zaobchádzanie s Navaľným k osudu Ježiša

29.03.2024 15:17

„Skončil až v neľudskom gulagu v polárnom ľade," povedal. Zvyšok sveta uvidí "jeho posolstvo slobody" vo večnosti, povedal biskup.

Rural Emergency Hospitals

Slováci si skryli kódy pod klobúky a nadchli špičkových amerických technológov

29.03.2024 15:00

Organizácia Slovak PRO pomáha Slovákom uchytiť sa na americkom trhu. Kto má skvelé nápady, má šancu uspieť aj v silnej konkurencii v USA.

zalužnyj, syrskyj

Syrskyj: Rusi vypália šesťkrát viac munície. V Charkove sme mohli dosiahnuť viac

29.03.2024 14:16, aktualizované: 15:55

Ukrajinské obranné sily pozdĺž celej rozsiahlej frontovej línie podľa neho majú len minimum zbraní a munície.

Maďarsko polícia pobodanie péter baumann

Obeť a dvoch zranených si vyžiadal výbuchu v bytovke v Budapešti

29.03.2024 13:10, aktualizované: 15:42

Evakuovať museli 50 ľudí.

Kalafut Rastislav

Štatistiky blogu

Počet článkov: 49
Celková čítanosť: 443539x
Priemerná čítanosť článkov: 9052x

Autor blogu

Kategórie