Pýtam sa: „Prečo sa v súčasnosti nezaloží spolok NESMRTEĽNÝCH (nesmrteľných hmotných megalomanov) ? Dokonca si myslím, že aj po novele zákona o registrácií cirkví a náboženských spoločností, „v tomto prípade bezpochyby“ sekty, aj po zvýšení kvóra z 20 000 členov potrebných na registráciu na súčasných 50 000 by táto skupina v súčasnosti na Slovensku túto limitu celkom určite prekročila.
Akosi sme vytvorením novej spoločensko – ekonomickej formácie preskočili z tzv. komunizmu (hoc utopistického zriadenia, ale o to viac krvavejšieho – v Česko – Slovensku to boli predovšetkým bezhlavé, mimoriadne kruté 50. roky …), zriadenia založenom na teoretickom materializme (filozofickom ateizme) do obdobia materializmu reálneho, pragmatického, in natura …
Vrátili sme súkromnému vlastníctvu, čo mu patrí, ľudia môžu vlastniť výrobné prostriedky. Vrátili sme do obehu kategóriu kapitál, teda „peniaze“, ktoré sa majú zhodnocovať a vytvárať zisk. Áno, súhlasím, prečo nie, veď na tom by nebolo nič zlé. Veď aj zisk je hnacím motorom rozvoja, pokroku, áno je, ale len do okamihu kým sa zisk, peniaze, hmotný profit nedostane do fázy, keď si nás opantá, podmaní a človek prepadne materialistickej, konzumnej mánii. Formy šialenstva, ktoré má rôzne podoby megalománie determinovanej od ťažko vysvetliteľného patogénneho fetišu až po komparatívnu ješitnosť (veď ja mám viac ako ten xy), a to ma akosi vnútorne uspokojuje veď, ja na to mám na rozdiel od toho „nímanda“. Áno peniaze do značnej miery otvárajú aj dvere do verejného života, transformujú človeka na čosi „dôležitejšie“ s možnosťou rozhodovať o veciach verejných, kde sa to mnoho ráz akosi zacykluje. Mám peniaze, kúpim si „moc“, mám moc, budem mať viac peňazí a vplyv etc.
Takéto jednostranné zapozeranie sa do mamony má však aj iné nemenej deštrukčné konsekvencie. Bezbrehá koncentrácia kapitálu v rukách povestného 1 % populácie deštruuje totižto kapitál samotný, jeho „zdravé poslanie“. Kapitál svojou chorobnou kumuláciou v rukách pár „sebou vyvolených“ uberá sám sebe „kyslík“, jeho životaschopnosť. Nuž v intenciách: koncentrácia kapitálu minimalizuje kúpnu silu. Pokles kúpnej sily determinuje zníženie výroby. Zníženie výroby produkuje nezamestnanosť. Pauperizácia, množenie sa ľudí s prázdnymi, ale zato o to viac otvorenými rukami, frustrácia, nepokoj plodí v poslednom čase toľko pertraktovaný extrémizmus a nárast jeho sympatizantov, voličov, zloženie parlamentov, eskaláciu spoločenského napätia … Pri extrémnej kumulácii kapitálu v rukách viac-menej hŕstky ľudí je už len otázkou času, kedy sa dostaví opačný a zákonitý efekt. Kapitál prestáva expandovať, nastáva jeho implózia (spľasnutie) a následný kolaps aj tej dovtedy bombastickej veľkokapitálovej de facto ťažiskovej formy. Nie, nie som vonkoncom zástancom akéhosi nivelizačného princípu, božechráň … (apriórny zánik hocijakého stimulu, ktorý by jednoznačne pôsobil demotivačne … abstrahujúc od ľudí, tých jednotlivcov, ktorí sa vedia áno aj „darovať“ a sú reálnymi, nielen akýmisi fiktívnymi, komerčnými filantropmi, ale ľuďmi s mimoriadne vyvinutou sociálnou inteligenciou …).
Dodnes som akosi nepochopil fenomén súčasnosti: „syndróm sebazničujúcej kapitálovej obscesie“.
Áno, mnohokrát z aspektu honobenia majetkov sa správame tak, akoby sme tu mali byť navždy … Nuž a ja osobne som ešte takého „super bohatého zombí“ nestretol, vlastne ani žiadneho iného hoc aj s prázdnymi vreckami. Vy snáď áno …? (( -: Ergo, relevantnosť výroku: „Pulvis es et in pulverem reverteris – prach si a na prach sa obrátiš“ je v materiálnom svete a našich životoch skutočne nespochybniteľná a raz a navždy nemenná …
Zároveň sa však pýtam, koľko ľudí (mužov) „odchádza“ … už pred 72. rokom života, čo je priemer dožitia ľudí v našom regióne, podotýkam priemerný !!! … Nie je teda skôr dôležitejšie to, ako dlho si zmysluplne užijeme život, jeho dary, teda nielen veci „rozmenené na peniaze“, aj to však vždy s primárnou otázkou dokedy a v akej „kvalite“ ?
Kladiem si však aj inú otázku v intenciách celospoločenských konsekvencií: „Nie je práve horeuvedený fakt generátorom súčasných problémov, ktorými sú aj globálna hospodársko – ekonomická kríza, kríza ľudských hodnôt, či nárast extrémizmu v jeho najrozmanitejších podobách ?“
PS:
Úplne a schválne som abstrahoval od aspektov etických, či filozofických, ktoré tiež s predmetnou témou bezpochyby veľmi úzko korešpondujú. Ak by som sa totižto pustil aj po týchto myšlienkových líniách, nadobúdalo by to už aj iné dimenzie a ekonomicko – sociálny leitmotív by zanikol …
+++++++++++++++++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty