PREDDUŠIČKOVÉ ZAMYSLENIE O ČASE A ĽUDSKOM BYT

PEREX:
Doterajší (predošlý) sociálny systém dôchodkového poistenie stál na princípe identickej „rozprávky“, či skôr metafore v nej zakomponovanej „O troch grošoch“. Nuž, ale pred časom za ministra XY (nominanta SDKU – DS) nastala zmena. Vytvoril sa I. II. a III. dôchodkový pilier. Nuž, fiat (staň sa), go on (ideme ďalej) … takéto status quo (nastavený systém) trvá dodnes …
Doteraz všetko v réžii „no problem“, ten však nastane v „prekleňovacom období“, keď deficit verejných financií na zabezpečenie dôchodkov bude z odvodov na dôchodkového zabezpečenie z prostriedkov poistencov tečúcich z I. piliera stále nižší a nižší až nakoniec viac – menej nulový, principiálne až na výnimky „vyschne“, hlavne po stránke absolútneho finančného objemu. Nároky budú vzhľadom na množstvu poberateľov mať však opačnú tendenciu, trend, čo bude determinované samotným transformujúcim sa dôchodkovým systémom, ktorého prechodové symptómy už budú viac ako zreteľné a ešte k tomu umocnené aj samotnou demografickou vlnou – silnými populačnými ročníkmi) – t. j. roky v aproximatívnom intervale rokov narodenia (počnúc 60. rokmi … – s akcentom od roku 1969 a následne kontinuálne 70. roky – obdobie tzv. Husákových detí a časť 80. rokov t. j. – čo principiálne vystihuje relevantné obdobie pre finančné dopady, nároky ktoré budú kladené predovšetkým priamo na samotný štátny rozpočet – zdroj z inputov ŠR mimo odvodov do sociálnej poisťovne, kde bude tiecť len skutočne slabý finančný pramienok peňazí …). Odvody do sociálnej poisťovne v takej podobe ako to poznáme ešte dnes budú postupne, ale isto zanikať, nakoľko budú alokované do súkromných dôchodcovských poisťovní, t. j. do de facto II. piliera. Do II. piliera so snahou zachovať tzv. zásluhovosť a adresnosť sporiteľov na ich bez pochyby zaslúžené dôchodky, samozrejme pro futuro, teda v čase ich reálneho poberania, alebo dedenia ))-:, nuž, viac – menej analógia hociktorého „finančného domu“ – alias banky (adresných kapitalizovaných účtov dôchodkových sporiteľov v správcovstve súkromných dôchodcovských spoločností). Nuž a v takomto prostredí sa fakt o akejsi „solidarite“ s určitosťou nedá hovoriť. Pýtam sa, čo je potom poslaním dôchodkovo – sociálnej politiky štátu ? Nuž, ale OK beriem. Pristúpim aj na „filozofiu“ II. piliera. Veď sa principiálne nedá skutočne nič namietať proti tvrdeniu (téze) : „Každému, čo jeho je, ergo čo si ušetríš to budeš mať“ … aj keď na druhej strane polemizujem či v takejto osobitej a chúlostivej oblasti sa nejedná skôr o „liberálny“, prepáčte, chcem napísať skôr, či doslovne až, a to akcentujem „ultraliberálny“ prístup … Nehovoriac o demotivujúcom faktore platiť odvody do I. piliera už teraz v intenciách: „Načo budem odvádzať, za podmienky ak nemusím, veď ja vlastne prispievam na súčasných dôchodcov a keď vznikne nárok na starobný dôchodok, tam mi ostane povestná z koláča diera“ ))-: Nuž a nožnice medzi potrebami a zdrojmi dôchodkového zabezpečenia sa pomaly, ale postupne a „iste“ otvárajú … áno už teraz … !!! Nemôžeme totižto zabúdať, že ekonómia, sociológia a zmysluplná psychológia navzájom korešpondujú … a dokážu spoločne vytvárať kumulatívny, synergický efekt, avšak ako pozitívny, tak i ten negatívny.
Nie, vonkoncom nie som za akúsi nivelizáciu, (rovnostárstvo) a ešte k tomu bez zásluh, či reálnych, skutočných sociálnych potrieb (teda reálne odkázaných ľudí na pomoc štátu, nás všetkých …), nie takýto prístup nepotrebujeme, je motivačne kontraproduktívny a a priori odsúdený na zánik. V súčasnom dôchodkovom systéme je však jedná závažná „vec“, ktorá doslovne škrípe, či skôr ešte len bude …(otázka času). Dnešní poistenci, či ľudia odvádzajúci si dôchodkové poistenie do I. piliera (Sociálnej poisťovni), ktorí si na dôchodok vlastne nesporia, ale saturujú potrebu súčasných poberateľov dôchodkov, s odstupom času, ak sa dožijú dôchodkového veku 63 rokov fyzického veku (s priemerným vekom dožitia u mužov 72 rokov ((-: ) budú obdobne tiež natŕčať ruku, aby dostali dôchodky v zmysle vzorca: obdobie dôchodkového poistenia x priemerný osobný mzdový bod x aktuálna dôchodková hodnota / za rok 2017 je 11,35 = (výška dôchodku, október 2017 to predstavovalo v priemere 427,64 euro (per capita) – na dôchodcu , poberateľov starobného dôchodku k 31.10. 2017 bol 1 384 tis., poznamenávam výlučne „poberateľov starobného dôchodku“ ostatné, iné druhy dôchodkov zo štátneho rozpočtu, počet poberateľov k sledovanému obdobiu 331 tis. dôchodcov …). Pýtam sa však, kto im bude tieto legitímne dôchodky garantovať ? Štát, OK, ale z čoho ? Veď už dnes pri ešte stále rezonujúcich pôvodne nastavených parametroch štát, teda my všetci (cez štátny rozpočet – verejné financie) dotuje(me) starobné dôchodky už „dnes“ sumou viac ako 500 mil. euro/rok. Pýtam sa aká potreba na zabezpečenie finančných nárokov na starobné dôchodky ich pokrytie vznikne zväčšovaním sa diskrepancií (finančných nezrovnalostí) medzi potrebou štátu na legitímne a zákonné vyplatenie „I. pilierových“ dôchodcov a príjmom štátu z poistného I. piliera ? Z čoho vláda SR o cca 9 – 12 rokov bude môcť vykryť deficit cca 3 – 4 mld. euro/rok (tu už skutočne nepôjde o „fazuľky“) na uspokojenie legitímnych nárokov týchto starobných dôchodcov, teda v čase keď bude eskalovať vysychanie finančných zdrojov z ešte doteraz fungujúcich odvodov, ich finančných tokov ? Nuž a tento fakt, či potreba bude o to intenzívnejšia, čím vyšší bude počet občanov dôchodkové-ho veku, vtedy keď budú prichádzať silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti … ? Nuž, ja neviem. Vy áno … ?
Nuž, dalo by sa to, len to chce akési zmeny azda aj kompromisné, nakoľko džin z fľaše bol vypustený a k jeho stabilizácii, včasnému „skroteniu“ t. j. eventuálnej životaschopnosti II. piliera tak ako je myšlienkovo a aj ex lege koncipovaný (kodifikovaný) dnes, sa môžeme „dočkať“ akýchsi „celospoločenských“ benefitov, ak vôbec, tak najskôr o cca 30 rokov ))-:
III. Pilier v tomto zmysle slova je bezpredmetný, ten na rozdiel od toho I. či II. nie je obligátny, ale fakultatívny a v tom vidím aj ekonomickú racionalitu podnikania v dôchodkovej oblasti (to je priestor pre adresnosť sporiteľa, dedenie na-sporených finančných prostriedkov, ich kapitalizáciu – aj s primeraným rizikom a všetko čo k tomu ku „kapitálu“ či kapitalizáciu peňazí patrí …)
Každý však vie, že zaviesť určité korekcie, či „nebodaj“ reverz je vec viac ako chúlostivá, nuž veď do II. piliera do dnešných dní natieklo už cca 7 mld. euro. Nuž a to je už skutočný balík. Čo s tým …? Nuž eventuálny konsenzus by asi nebol až taký ľahký …, či áno …? Všetko sa však dá, a to veľmi kulantne a k tomu „bezbolestne“, k spokojnosti všetkých zúčastnených strán … ((-: Nuž, ale vychádzajme však zo súčasného petrifikovaného (nemenného) stavu …
Teda čo ? Nejako sa žilo, nejako sa bude musieť pokračovať aj o cca 9 – 12 rokov od odchodu vo veku 63 /poprípade 65 ?/ Prečo vek 65 ? Veď Slovensko je členskou krajinou EÚ, OK, ale akosi až príliš vehementne, skoro všetko a až s automatickou samozrejmosťou implementujeme aj do nášho „národného“ systému … v reflexii na roky odchodu do dôchodku (preto tá zátvorková „polemika“ konečná časová limita odchodu) do tých „štatistických“ 72, teda veku dožitia mužov na Slovensku , (t. j. poberanie starobného dôchodku v trvaní „až“ 9 / eventuálne 7/ rokov), samozrejme v závislosti od podmienok a hlavne od toho, či sa vôbec dožijeme … )) -: Nuž, ale aj keď v takom fatálnom, ale reálne životne nekompromisnom konštatovaní, je to skutočná „výhoda“, že po tých II. pilierových dôchodcoch sa bude dať aj dediť, len škoda, že v tom čase ten II. pilierový dôchodca (post mortem) si to dozaista už akosi nebude môcť užiť ((-:

PS:
Žiaden súdny človek v oblasti akou je sociálna politika (reflektujúci sociálny rozmer, ktorý by mal byť imanentný každému človeku, ak sa chce aj človekom skutočne nazývať), nemôže rozmýšľať len „výsostne“ v intenciách singuláru: JA !!!, ale aj MY, či ONI, ONY, nehovoriac o politikoch a verejných činiteľov, či už volených, alebo tých menovaných, a to naprieč celým politickým spektrom, bez výnimky !!! Veď to je ich poslaním …, ale aj poslaním každého skutočného človeka, teda každého z nás …

Ďakujem © R.Kalafut