PREDDUŠIČKOVÉ ZAMYSLENIE O ČASE A ĽUDSKOM BYT

Voľby do VÚC (vyšších územných celkov) vo ôsmich samosprávnych krajoch sa uskutočnia v „sobotu 4. 11. 2017“ a budú o to zaujímavejšie, že sa bude jednať o prolongované volebné obdobie o jeden rok výkonu mandátu zvolených poslancov i županov, teda predĺžené zo štvorročného na ad hoc päťročné obdobie, tak aby ďalšie voľby boli zosynchronizované s voľbami komunálnymi.
Dôvody predĺženia mandátov sú racionálne a prozaické:
Ukázalo sa, že ľudia, voliči sú unavení častým chodením do volebných miestností … (evidentne to bolo vidieť hlavne v predchádzajúce až volebne preexponované roky…).
Aj z toho vyplynula až žalostne nízka volebná účasť pri voľbách do VÚC pred štyrmi rokmi, aká by nemusela byť za predpokladu, ak by sa voľby nejavili voličom už pomaly ako inštitút. Z aspektu psychickej saturácie možno vyvolávali u mnohých z nich až averziu … nehovoriac o tom, že mnohí občania ich azda nepovažovali až za také podstatné, dôvod … (nuž, skús si odpovedať sám …)
Hoci časový mandát zvolených poslancov a županov bude o rok dlhší, ale predsa, sa budúcimi „termínovo integrovanými“ voľbami ušetrí cca 90 mil. EUR, aj keď až o ďalších päť rokov (t. j. v roku 2022).
Teraz však späť do súčasnosti …
Špecifickosť súčasných župných volieb 2017 spočíva obzvlášť v tom, že voľba predsedu VÚC (župana) bude jednokolová, teda bez „vyraďovacieho“ kola, čo aktuálne s určitosťou prinesie úsporu identickej sumy cca 90 mil. EUR z vrecka nás občanov, daňových poplatníkov, ktoré sa dajú využiť jednoznačne oveľa racionálnejšie … Nový systém volieb do VÚC má dve pozitíva:
– ekonomický aspekt – úsporu už tento rok a o päť rokov opätovne, a to až dvojnásobne (úspora z jednokolovej voľby župana a úspora zo súbehu komunálnych volieb a VÚC);
– spoločensko-politický aspekt (predpoklad väčšej účasti voličov z titulu združenia termínu volieb).
Vážení, takže v tohtoročných novembrových voľbách do VÚC už zabudnime na politický duel dvoch rivalov generovaný z rezultátu predošlého prvého kola v ôsmich krajoch Slovenska. O županovi s mandátom na päť rokov sa rozhodne už v prvom kole. Boj o krajských šéfov „hajtmanov“ bude pravdepodobne už od začiatku a o to nekompromisnejší, uvidíme …
Dobrý výber kandidáta je možno viac ako polovica úspechu, nakoľko tu sa už nejedná „len“ o politickú „ politic trade mark – politickú značku“, ale hlavne koho im strana, či zoskupenie ponúkne.
Ak si berieme ako východiskovú základňu súčasné krajské rozloženie politických síl vo vzťahu k predsedom VÚC, tak dnes môžeme konštatovať, že pomer síl vo ôsmich krajoch Slovenska je 6:2 v prospech stále najsilnejšej parlamentnej a vládnej strany Smer – SD.
Keď chce SMER – SD minimálne udržať, ak nie vylepšiť toto skóre, bude musieť zvoliť za kandidátov mimoriadne „silné“, relevantné osobnosti, teda možno aj takých, ktorí nebudú imponovať len výlučne skalným voličom SMERu-SD, ale aj voličom z iného politického spektra, hoc aj opozičného …
Ďalším mimoriadne silným aspektom úspešnosti bude schopnosť prilákať k voľbám čím viac voličov, nakoľko pri nízkej volebnej účasti, tak ako tomu bolo pred štyrmi rokmi, jeden hlas môže zodpovedať aj 3-4 hlasom v komparácii so silne zastúpenými voľbami, a to už niečo znamená …
Volebná stratégia, následný úspešný rezultát je podmienený aj racionálnou voľbou eventuálnych koaličných partnerov. Takéto zoskupenia kraj od kraja môžu byť rôzne. Podstatné však je to, aby sa zvolil ten optimálny variant. Znamená to, že v týchto VÚC voľbách sa vonkoncom nejedná o aditivitu (sčítanie) volebného potenciálu politického konglomerátu (koaličných) strán, ale o to, ako takéto zoskupenie dokáže osloviť voličov …
Hoc aj dobre myslená, ale fakticky zle zvolená „politická alchýmia“ môže byť pri „prestrelenej“ predikcii, či odhade politických nálad voličov v mnohých prípadoch doslovne kontraproduktívna.
Áno, tu neplatí elementárna matematika a pri takýchto „počtoch“ kraj od kraja môže viac subjektov de facto niekedy znamenať aj menej hlasov, nakoľko volič je v každom regióne inak senzitívny na politické konfigurácie.
Dôležitosť získať post župana je o to väčšia, že ak tam bude zvolený človek, ktorý bude robiť zmysluplnú regionálnu, krajskú politiku tak, že to občania aj pozitívne pocítia, či aspoň budú vidieť jeho snahu o vylepšenie života v príslušných regiónoch, bude to tá najlepšia východisková základňa a reklama pre politický subjekt, ktorý takéhoto župana nominoval. V nadväznosti na to môže takýto čelný predstaviteľ vylepšiť aj výsledok nominujúcej strany v nastávajúcich parlamentných voľbách zvýšením elektorátu (počtu voličov) za daný región.
Suma, sumárum výsledok volieb (s akcentom na predsedu VÚC) bude úspech pre ten ktorý politický subjekt podmienený hlavne vhodne zvolenými rozhodujúcimi determinantmi, ktoré budú generovať výsledný rezultát:
► správne vybraný človek na post predsedu VÚC (župana) …,
► optimálne koaličné zoskupenie … (kraj od kraja je to iné …)
► prilákanie čím väčšieho počtu „svojich“ voličov … (čo je viac-menej priamo úmerný ale o to viac mimoriadne dôležitý volebný multiplikátor …)
Podľa môjho názoru ak práve tieto tri parametre politický subjekt stanoví optimálne, tak v tom prípade môže viac-menej počítať s tým, že jeho predpoklad na úspech vo voľbách vyjadrený pravdepodobnosťou, Gausovou krivkou sa bude blížiť k hodnote jedna, t. j. k víťazstvu …
Apropo.
Blížiace sa voľby do VÚC, hlavne z aspektu voľby župana, budú aj určitým testom pre všetky strany a principiálne môžu s určitou korekciou načrtnúť volebné nálady ako by to vyzeralo vo voľbách do NR SR. Aj keď tam je to akosi „prozaickejšie“, avšak aj napriek tomu mnoho ráz pri odhadoch ich výsledkov je to až akosi príliš nepresné …
Osobne na prieskumy verejnej mienky vo všeobecnosti, ale obzvlášť pri voľbách do VÚC vzhľadom na ich mnohodimenzionálnu špecifičnosť nedávam… Štatistická odchýlka má pri týchto voľbách oveľa väčšie až benevolentné tolerančné rozpätie ako vo viac „simplex“ anticipovaných veciach, či aj v samotných, ale iných voľbách.
———————–
PS:
Nechcem sa nikoho dotknúť …, ale veľmi draho platené „kvalifikované“ odhady k … od niektorých … , ktoré majú zorientovať politické subjekty, či voličov, sa javia (pri ich verifikácii), hodnotení ex post podľa empirickej retrospektívy, komparáciách s realitou vo svojej podstate nie ako poradné, ale mnohokrát fakt až „podradné“ … , teda až zavádzajúce, nuž ale z niečoho sa žiť musí …

© Rastislav Kalafut