PREDDUŠIČKOVÉ ZAMYSLENIE O ČASE A ĽUDSKOM BYT

– Som pragmatik a empiricky zmýšľajúci človek, a preto … MOTTO: „Kto chce nútiť Rusko k aktivitám, či postojom, ktoré sú proti jeho národným záujmom tým, že ho chce akosi „zovrieť“, sám si uberá toľko potrebný kyslík, ktorý potrebuje pre vlastnú existenciu …“ Na to, aby niekto dosiahol to správne, či optimálne modus vivendi s reálne veľkým Ruskom musí s ním jednoznačne predovšetkým rokovať, ale predovšetkým zmysluplne, reálne, v žiadnom prípade nie ultimatívne …
– Nastavme si reálnejšiu optiku. Je zvláštne, ako niektorí hlavne relatívne mladí „experti“, bezpečnostní analytici, veľmi vehementne podporujú alokáciu vojsk NATO na území východnej Európy a s akým až fronetickým zápalom akcentujú toto synergické „trestanie“ Ruska aj cez ekonomické embargo, ako najúčinnejší a mimoriadne efektívny „boj“, či skôr nátlak voči „nebezpečnému“ Rusku. Pravdu povediac, niektorým, podotýkam výlučne niektorým „expertom“ z tohto rangu dosť dobre nerozumiem. Ich rétorika a dôvody, ktorými argumentujú sú ako nahraté na platni. Zároveň sa „obávam“ , že niektorí z nich, ak by sa narodili o „pár“ rokov skôr, tak by s nie menšou zanietenosťou v médiách rázne akcentovali tzv. nebezpečenstvo zo strany západných jastrabov, imperialistov zo západu na čele s agresívnou politikou USA, ako sme tomu boli svedkami pred zhruba tridsiatimi rokmi. Ja by som v tomto ohľade za niektorých „odborníkov“ pre túto oblasť do povestného ohňa ruku určite nedal. Nemajte mi to nikto za zlé, veď to má aj svoje pragmatické, či empirické rácio, ktoré sa odráža v životoch, konaní niektorých ľudí, či nie …? Nuž ale to „len“ na okraj…
– Súhlasím s tým, že suverenita každého štátu je podmienená predovšetkým zabezpečením bezpečnosti jej hraníc.
Každý kto aspoň trošku sleduje vývoj medzinárodnej politickej situácie vie genézu napätia, ktorá vznikla na Ukrajine. Prečo však vznikol „Majdan“, načo bolo toľko bezhlavých obetí, na to už akosi nikto nevie dať jednoznačnú odpoveď. To, že Rusko anektovalo Krym je nespochybniteľné. Je to tak. Prečo tak Rusko konalo ? Čo keď sa prikloníme k tomu, že situácia na Ukrajine bola tak destabilizovaná, že sa Rusko jednoducho bálo o toto strategické územie, územie, kde sú s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnené aj jadrové zbrane. Vie si niekto predstaviť, keby sa takéto zbrane dostali do rúk niekomu nepovolanému a nebodaj ich aj vedel „zresuscitovať“ do bojovej pohotovosti, a to všetko pri nekontrolovaných emóciách ?
– Ďalšou otázkou je koľko občanov ruskej národnosti žije na tomto významnom čiernomorskom polostrove. Nebolo priam povinnosťou Moskvy chrániť svojich ľudí alebo sa mali pripraviť na eventuálnu genocídu ?
Na východe Ukrajiny je stále vojnový stav aj keď v latentnej podobe, a to je patová situácia, ktorá neprospieva nikomu ani Ukrajine, ani Rusku … a my smerom na západ, Európa a ešte ďalej za „veľkou kalužou“ sa na to všetko pozeráme ako žirafa spoza platu a nerobíme nič iné, len krútime hlavami a štylizujeme sa do polohy Zora pomstiteľa. Nič, nič zmysluplné, nič, nič konštruktívne …
– Nezmohli sme sa na nič zmysluplnejšie, než posilniť účasť NATO, aliancie, ktorou je Slovensko členom od roku 2004. Tak to dá rozum už s prepáčením asi aj malému dieťaťu hrajúcemu sa na piesočku, ktoré už niekedy dostalo lopatkou od nejakého iného šarvanca po hlavičke, že tadiaľto cesta na riešenie fakt nevedie.
Cez zatvorené, zamknuté dvere obité nepriezvučnou izoláciou sa zmysluplný dialóg viesť nedá, vlastne sa nedá viesť žiadna negociácia.
– Nikto na svete nemôže, aj keby chcel spochybniť fakt, že USA je svetová veľmoc, ako ekonomická, tak i vojenská. To však bezozvyšku platí aj o súčasnom Rusku, a to hlavne vo vojenskej oblasti. Netrúfam si robiť ex katedra komparáciu údernej sily USA verzus Rusko. Ak by sa taký frajer našiel, tak v prípade vyrieknutia rezultátu v prospech jednej alebo druhej strany by klamal predovšetkým sám seba a následne snáď aj iných, ak by sa nechali.
Konečne by sme si mali uvedomiť, že v Kremli nemáme dočinenia s plyšovým medvedíkom Míšom (maskotom letnej Moskovskej olympiády 1980), ani s hoci ostrozubím, ale prostoduchým Vĺčkom (tĺčkom) zo známej animovanej rozprávky „Ну, погоди эайгик !“ , „No počkaj, zajac !“
– Namiesto toho trošku snáď až karikatúrnym spôsobom prezentujeme Rambovú steroidnú kondíciu, či fiktívnu bystrosť agenta 007.
– Predovšetkým by sa všetky zúčastnené a relevantné strany mali radšej pri maximálnej zodpovednosti a serióznosti vrátiť za rokovací okrúhly stôl a hľadať schodnú cestu, ako túto vážnu situáciu vyriešiť, hoc aj pri šálke dobrého silného ruského čaju, či toho amerického, ktoré mnohí podľa svojho gusta vylepšujú mliekom.
Prestaňme blbnúť. Veď takouto bu, bu, bu politikou či vojenskou prítomnosťou na miestach, kde to nie je vonkoncom zvykom, či nezmyselným obchodným embargom, ktoré škodí ako Rusku, tak „upadajúcej“ EU nerobíme nič iné, len ešte viac prikladáme palivo pod už aj tak dosť natlakovaný Papíniho hrniec. Dokedy vydrží … nechajme sa prekvapiť … Prepáčte, pomýlil som sa. Veru, veru. Radšej nie … asi by sme sa s takéhoto prekvapenia veľmi dlho spamätávali, ak vôbec ))-:
– Na okraj iba jedná „banálna“ otázka pre niektorých tzv. obranných expertov. Za koľko minút – 10, či 8 doletí riadená medzikontinentálna strela, ktorá nesie dajme tomu jadrovú hlavicu ? Pritom treba už zabudnúť na silu známej americkej atómovej bomby Little boy – Malý chlapec, ktorá bola zhodená na konci II. Svetovej vojny na Hirošimu. Tu by sa totižto jednalo o údernú, ničivú silu (vyjadrené konfrontačnou metaforou) pod názvom „Huge Jumbo“ (Veľký slon) … A ja reálne pochybujem o tom, že by ju nejaké obranné systémy dokázali eliminovať (zneškodniť). Otázne je, či by ju stihli pri všetkej úcte aj k súčasnej technike vôbec čo i len zaregistrovať.
Nuž, ale podobné technické „zázraky“ dnešnej doby má bezpochyby aj druhá strana … Nuž čo … ? Pri takomto viac ako krajnom, ale nie nereálnom „riešení“, aj keď nechcem byť „morbídny“, ale nič iné ma nenapadá, asi by fakt tí živí „závideli“ tým „na druhom brehu“.
– Povedané inými slovami, tak to už by sme skutočne chtiac – nechtiac síce len na zlomok sekundy, ale predsa museli niektorým dnešným sektárom, ktorí čakajú na Armagedón dať za pravdu, a ja osobne na takúto „prognózu“ akosi nemám chuť pristáť ))-:
– Nemožno nespomenúť, aj ten fakt, že zavedené ekonomické sankcie voči Rusku neškodia len samotnému Rusku, ale vo veľkej miere predovšetkým členským štátom EU, len sa o tom akosi menej hovorí… Asi sa nenájde taký reálny macher, ktorý by vyčíslil aj skutočné škody v ekonomikách EU, ktoré sme si na seba uplietli tým, že Rusko chceme aj takto „vytrestať“, pričom sme si tento bič vyrobili skôr sami seba. V ekonómii by sme pre takéto „zmysluplné“ opatrenia mali zaviesť akúsi novú kategóriu, čo tak „masochistické sankčné opatrenia“, fakt iný výstižnejší názov ma v tejto súvislosti nenapadá. Ako chceme zvyšovať požadovanú výkonnosť národných ekonomík a vo vzájomnej previazanosti aj „globálnu“ ekonomickú výkonnosť EU, po čom tak veľmi a oprávnene „kolektívne“ prahneme. To, že takéto opatrenia sú neúčinné, vlastne opačne sú kontraproduktívne už viac netreba ani rozoberať. – No comment.

PS: Len malá poznámka:
—————————–
– Francúzsky exprezident Charles de Gaulle dobre vedel prečo po návšteve z Ruska, keď ho vtedajší najmocnejší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov a prvý tajomník ÚV KSSZ, neskôr predseda rady ministrov ZSSR, previedol po niektorých strategických raketových jadrových základniach, nechal presťahovať centrálu NATO z Paríža do súčasného Bruselu… Počítajme pritom, pred koľkými rokmi to už bolo, a ako napreduje technický pokrok.
————————–

– Takže vážení, demonštrácia sily na oboch stranách, či ekonomické sankcie nie je kulturistická súťaž, či exhibícia Mr. Olympia, ukazovanie svalov. Tu ide o viac ako vážne veci, chcem povedať potenciálne reálne až fatálne …
Nerád sa opakujem a nechcem ani pokračovať v „doktríne“ a nastolenej rétorike BU, BU, BU, ale ako jeden zo 7 mld. smrteľníkov, ktorí žijú na našej Zemi nedochádzam k nijakému lepšiemu riešeniu a vyriešeniu daného stavu, ako usporiadať summit, či skôr sériu rozhovorov, ktoré by viedli k nejakému zmysluplnému konsenzu, iná rozumná cesta v tejto mimoriadne dôležitej otázke, ktorá by viedla aj k reálnym a hmatateľným pozitívnym výsledkom totižto neexistuje …

– Nie sú tu iné priority ? Medzinárodný terorizmus – „zomknutý“ boj proti nemu. Spoločná výzva, výzva na spoluprácu, ktorá stojí ako pred USA, tak EU ako i Ruskom … (Nakoľko výlučne len to nás všetkých môže posunúť, posunúť dopredu …)

– Alebo si ešte počkáme na výsledky prezidentských volieb v USA, – najskôr ÁNO. Veď po nich sa môže aj veľa vecí zmeniť, a to aj oveľa rezkejším tempom, a tak následne môže celá situácia vyzerať „úplne“ inak …,nuž uvidíme …

Nie, nie som žiaden „rusofil“, ale ani „rusofób“, a to isté platí pre „americkú“ stranu …, snažím sa byť úplne nestranným človekom. Som predovšetkým občan Slovenskej republiky, a bol by som rád, aby sa nám aj tu všetkým navzájom žilo o čosi lepšie, a to vo všetkých aspektoch ľudského žitia, aby na svete zavládlo aspoň aké-také:“Pax et in terris“ – Pokoj na zemi.

RESUMÉ:

SOM PRESVEDČENÝ O TOM, ŽE ČÍM VIAC BY SA STABILIZOVALA SITUÁCIA MEDZI USA A RUSKOM, TÝM SKÔR BY SA ZMIERNILI, ČI UHASILI LOKÁLNE VOJNOVÉ KONFLIKTY, O TO MENEJ BY MALI ŠANCE VZNIKAŤ MOŽNÉ NOVÉ NEPOKOJE VO SVETE …, O ELIMINÁCII SVETOVÉHO TERORIZMU ANI NEHOVORIAC.

Ďakujem. Nech sa darí …
K.R.