PREDDUŠIČKOVÉ ZAMYSLENIE O ČASE A ĽUDSKOM BYT

Je nesporné, že kapitál zaujíma predovšetkým lacná pracovná sila … Prečo ? Prozaické. Poslaním vulgárnej formy kapitálu je predovšetkým generovať zisk. Ako ho teda získať ? Taktiež prozaické. Podťať nákladovú položku cena pracovnej sily, nedoceniť ju. Ako je to možné, že sa to môže diať ? Prozaické. Tam kde existuje nezamestnanosť a dominujú tovarovo – peňažné vzťahy, pričom žiť sa musí, človek (pracovné sila) podlieza svoju hodnotu. Určite je kapitál priťahovaný aj inými, niekedy viac inokedy menej evidentne evaluačnými kritériami: miera daňového zaťaženia, štátne stimuly, úroveň infraštruktúry danej krajiny (regiónu), kvalifikačné požiadavky na pracovnú silu, dopravné náklady – vzdialenosť a dostupnosť od trhu, stav legislatívy, vymožiteľnosť práva a iné viac, či menej relevantné faktory XYZ. V princípe, by sa dala zostrojiť kriteriálna (parametrická) matica atraktivity podnikateľského prostredia, alokovania kapitálu, hlavne toho zahraničného … v komparácii s „gravitačným“ poľom iných systémov, mám na mysli toho potenciálne konkurenčného. Teda prostredia, kde principiálne matica atraktivity podnikateľského prostredia nadobúda, či generuje z parametrov iné konštanty, a podľa nich mení aj samotné gravitačné pole, ktoré viac alebo menej ovplyvňujú siločiary kapitálu, investície, ich alokovanie i následné zotrvanie … (Pre zjednodušenie však radšej neberiem do úvahy štrukturálne zmeny, ktoré menia celú prizmu subsystémov alebo systému an bloc, či v tom ktorom segmente podnikateľskej aktivity). Tu už treba rátať len a len s jedinou účinnou eventualitou, čím je flexibilita so schopnosťou predvídania. Čím väčšia a presnejšia je anticipácia zmien spolu s prijímaním eliminačných opatrení, tým k menším turbulenciám pri zmenách dôjde. Predovšetkým je však potrebné mať na zreteli základný princíp: Nevsádzať všetko na pole podnikateľskej rulety na jedno alebo dve čísla, ale rozložiť riziko „podnikateľského portfólia“. Vytváranie podmienok pre podnikateľskú orientáciu cez stratégiu ruskej rulety a následných prudkých štrukturálnych zmien je suicidálna stratégia s až fatálnymi dominovými konsekvenciami. Nuž ale môžeme brať do úvahy len takú skutočnosť (status quo) a hrať výlučne len s tými kartami, ktoré máme. Bez ohľadu, či nám tieto boli podstrčené alebo sme si ich vyťahovali, či pomáhali ťahať aj svojpomocne. To je však už na inú tému.
Vrátim sa však na bazálnu úroveň, a to len po jednej línii platy, mzdy. Slovo „len“ nemá však marginalizovať dôležitosť kategóriu a kritérium ceny práce. Práve opačne cena práce je viac – menej najdôležitejším faktorom pre kapitálový kompas, teda určitým silovým vektorom (sily, smeru, orientácie), podľa ktorého sa kapitál alokuje, samozrejme aj v symbióze s už hore načrtnutými faktormi …
To, že platy , mzdy sú na Slovensku nízke, nízke oproti o nič viac vyspelému Rakúsku, či schopnosti tamojších ľudí vytvárať hodnoty, o tom azda netreba polemizovať. Aby som bol aktuálny, tak ako v oblasti importovaných tovarov hlavne tých potravinových, ich kvality sme sa ocitli na úrovni ľudí druhej kategórie, to isté bez výhrad platí pre oblasť príjmov, platov (neberiem na zreteľ tých 5 % – 10% vyvolených). Nuž dobre, priznávam, možno určitá reálne disproporcia, ktorá by mala generovať reálne mzdy tu je. Hovorí sa o pomere 0,8:1,0 v náš slovenský neprospech. My sme však pri príjmovej, mzdovej komparácii od našich západných susedov vzdialený nie o deklarovaných 20%, ale deklasovaní v tejto oblasti 3-4 násobne t. j. o 300 – 400%, a to už akosi nie je s kostolným poriadkom. Nuž, ale kapitál dravý a necitný takýto kostolný poriadok nepozná, on má vo svojom jadre zakódovanú len a len studenú číselnú zištnosť, kalkul. S touto „genetickou“ výbavou kapitálu in natura asi nič prevratné nespravíme, sila peňazí, zisku sa totižto poľudštiť nedá. Aj keď vždy sa aj pri kapitálovej rigidite nájde určitá vata „rezíduum“ a práve to je manévrovací priestor na vylepšenie skóre uvedených disproporcií. Práve tu sa dostávame ku kategórii minimálna mzda s otázkou do akej miery môžeme „vyskakovať“, tak aby sa na jednej strane nekompromisný, ale na druhej strane na seba až príliš senzitívny kapitál nesplašil a nezdvihol kotvy a zo Slovenska a nezakotvil v inom pre neho „kľudnejšom“ viac profitujúcom prostredí … O koľko by sa mala zmeniť minimálna mzda ? Pri korektnosti by sa to malo veľmi jednoducho prepočítať. (Minimálna mzda v Rakúsku) x 0,8 = XY. Tu však o korektnosti v načrtnutom duchu nemožno hovoriť. Aj z uvedeného je potrebné postupovať prostredníctvom postupných aproximačných krokov: 10%, 15 %, 20 %, nuž a možno niekedy v budúcnosti mzdové podmienky na Slovensku budú aj reálne konvergovať k tým smerom na západ.
Záver: Aj z uvedeného principiálne plynie, že stratégia, či taktika a postup pri valorizácii toľko pertraktovanej minimálnej mzdy sa v réžii súčasnej vlády uberá správnym smerom. Exaktný výpočet na akceptovateľnú valorizáciu minimálnej mzdy však neexistuje. Môžeme sa len orientovať v intenciách nákupného koša, reálnych životných nákladov, vychádzajúcich z úrovne tzv. jednoduchej reprodukcie. Čo tvorí len hrubé orientačné východisko pre stanovenie minimálnej mzdy. Minimálna mzdy v reály, aplikovaná do života cez záväznú zákonnú normu sa však za súčasných podmienok dá stanoviť skutočne viac- menej len cez „nástrelovú“ metódu predikcie akceptovateľnosti (%- álnej valorizačnej reálnosti), doladenú do konečnej kvantifikácii cez zmysluplnú negociáciu všetkých relevantných zúčastnených strán v tejto mimoriadne dôležitej veci.
Predmetná problematika má však takú širokú kauzalitu a determinanciu na všetky ekonomicko – sociálne aspekty, že by sa o tom dali reálne písať skriptá, a to aj na pokračovanie … ((-:

K.R.