PREDDUŠIČKOVÉ ZAMYSLENIE O ČASE A ĽUDSKOM BYT

Perex:
Prichádzajú asi najkrajšie a jedny z najväčších sviatkov v roku, Vianoce a s nimi i ich špecifická atmosféra a hlavne posolstvo, ktoré v sebe nesú „pokoj a mier“. Pre niekoho je to Kristovo narodenie, ktoré vyvoláva vnútorný impulz na zamyslenie sa a intenzívnejšiu spiritualitu vnímania ich podstaty. Iný k nemu zaujíma akýsi viac tradicionalistický postoj, nuž prípad od prípadu …, ale lightmotívom sviatkov je skutočnosť, že by to mali byť sviatky „pokoja a mieru“, a to pre každého …
—
V týchto dňoch si nachádzame v schránke pozdravy, či píšeme e- maily a SMS – ky typu (zovšeobecňujem): „Šťastné a veselé vianočné sviatky a v novom roku 2019 veľa zdravia, šťastia, spokojnosti …“ Už zajtra 24. 12. 2018 si budeme vo väčšine prípadov pod stromček klásť darčeky, darčeky hmotného charakteru …, áno, aj tie môžu na chvíľu potešiť ich samotnou materiálnou hmotnou alebo potešiť vnútro človeka aj z aspektu prežívania: „Nezabudli na mňa …“ Po vianočných sviatkoch ďalšie oslavy, každý podľa svojho gusta, Silvester a Nový rok a opäť tentoraz s prípitkom a prianím: „V novom roku 2019 veľa zdravia, šťastia a spokojnosti.“

Nuž pýtam sa myslíme to, tie naše priania (tak frekventované v týchto sviatočných dňoch …), prejavy spolupatričnosti a žičlivosti aj skutočne vážne ? Osobne si myslím, že by sme sa v tieto sviatky, sviatky „pokoja a mieru …“ (ak to myslíme aspoň trošku úprimne a chceme aby sa tieto priania aj pretavili skutočne do našich životov), mali v nejednom prípade najsamprv obdarovať sami seba, a to skrz „samoobdarenie“ vnútornou transformáciou svojho myslenia i počínania a až následne skrz túto zmenu obdariť i tých druhých … Aké dary by sme si mali v nejednom prípade položiť pod stromček a čo si priať pri pripíjaní na Silvestra ? Azda skutočne stačí prianie v intenciách: „Ak nemôžem niekomu pomôcť, tak „aspoň“ nebudem v tomto roku 2019 šíriť nenávisť, nepokoj, osočovanie, intrigy a presadzovať výlučne let tie svoje zištné záujmy v rôznych formách, podobách a spôsoboch !“

Som skalopevne presvedčený o tom, že takýto darček a prianie, jeho naplnenie cez naše počínanie by vo svojom dôsledku prinieslo svoje ovocie a naplnenie nami deklarovaného vianočného i novoročného priania: „Veľa zdravia, šťastia a spokojnosti“, a to ako na politickej scéne, tak v našich rodinách … , ale vlastne vo všetkých oblastiach medziľudských vzťahov nášho každodenného života. Naše mnohé medziľudské vzťahy, aj keď si to mnohokrát nechceme uvedomiť a priznať, sú skutočne v mnohých prípadoch bohužiaľ viac ako poľutovaniahodné …
Bez takéhoto na prvý pohľad elementárneho prístupu (špecifického „samoobdarovania sa“) sú totižto všetky hmotné darčeky a formálne priania, či aj modlitby samotné … skutočne nanič …

Nakoľko ak nebudeme disponovať ako ľudia aspoň bazálnymi hodnotami človečenstva, tak potom zabudnime na Vianoce, ich kresťanské posolstvo, ba i len poslanie človečenstva samotného, t. j. prozaickú ľudskosť… Na vianočných stromčekoch nám potom ostanú skutočne len sklenené ozdoby aj tie svojim obsahom tak vševravne duté …

© K.R.