Komunálne voľby sa nám blížia, k volebným schránkam budeme pristupovať 10.11. 2018. A tu sa nám nastoľuje otázka, – koho voliť, – od čoho bude záležať ich výsledok ? Bude to o politických stranách, koaličných zoskupeniach či o osobnostiach, o vzdelaní a profesijných skúsenostiach kandidátov ? Budete zvažovať aj to, či ten ktorý kandidát má na to, aby nielen sľúbil „hory – doly“, ale vedel aj svoje sľuby, (myslím tie reálne) i zrealizovať a zabezpečiť ich finančné krytie, teda či má nielen vecnú, ale hlavne ekonomickú gramotnosť ? Alebo karty pomieša percentuálna účasť voličov a ich nezáujem o veci verejné, či opačne ?
Určite, že každý z voličov má svoje výberové kritéria nastavené rôzne, podľa vlastného uváženia. Na čo však môže niektorý volič, akosi prvoplánovo pri komunálnych voľbách naletieť ? Určite by som nedal na bombastické reči. Tam, kde je veľa rečí, áno až nereálnych, tam následne obvykle „skutek – utek“. Vtedy predvolebné sľuby slúžia viac – menej ako návnada rybára na háčiku na chytanie rybičiek, nuž a v tomto prípade bezosporu platí, že aj malá rybička, teda každá rybička je dobrá rybička (veď sa to počíta – prepáčte za výraz – na kusy).
Trošku sa obávam, či u niektorých kandidátov nedochádza až k akejsi preexponovanej modifikácii osvedčenej komerčnej marketingovej metódy spropagovania sa. Áno, niektorí kandidáti „čumia“ z každého rohu, nuž dajsami svete v tomto prípade skutočne v nadľudských rozmeroch, a to hlavne na veľkoplošných billboardoch. Žeby znak akéhosi narcizmu, alebo „lacný“ vizuálny trik, čo stokrát vidíš, nakoniec sa s tým sám stotožníš aj keď nemáš hlbšie poznanie veci … Nuž ale okrem tohto predvolebného pouličného reklamného smogu sa mi vynára otázka. Koľko asi stojí takáto veľkoplošná reklama ? Teda, ak sa pozriem napríklad na bratislavské ulice, či oblepené autobusy, tak to dozaista bude rádovo u niektorých kandidátov hodnota počítaná v desať tisícoch eur. Odkiaľ na to títo „skromní“ kandidáti majú ? Žeby si zobrali úver a zadĺžili sa ? Nuž možno si to niekto z nich aj takto oficiálne vydokladuje. Sú títo kandidáti, ktorí dávajú na svoju kampaň skutočne až nehorázne peniaze garanciou našej všeobecnej prosperity nimi deklarovanej ? Skutočne im bude záležať na tom, aby boli nielen hlásateľmi, ale skutočnými nositeľmi všeobecného dobra v podobe korektného hájenia vecí verejných, teda všetkých občanov ? Alebo na to idú pod princípom účel svätí prostriedky ? Vážení, veď rozmýšľajme spoločne, nie je to až také ťažké. Veď títo kampaňovo nesmierne drahí kandidáti budú chcieť svoje peniaze naspäť … V niektorých prípadoch možno vyvstáva aj otázka kto im túto skutočne drahú kampaň financuje a čím to, ak sa dostanú do funkcie, budú musieť splácať. Nie je v niektorých prípadoch drahých, veľkoplošných kandidátov povestný fenomén Fausta a jeho zmluvy podpísanej s „rohatým“ ?
Nuž, ale to je skutočne výlučne hypotetická vec, nakoľko i tu platí, tak ako všade inde … prezumpcia neviny.
Otázka sa dá však položiť aj ináč, viac kulantne. Nedala by sa robiť predvolebnú kampaň aj akosi skromnejšie, ale zato o to viac bližšie k občanovi, alebo ak majú niektorí kandidáti skutočne toľko voľných finančných prostriedkov, nemali by ich radšej dať na výstavbu, či zveľadenie materských, základných škôl, či športoviská pre mládež a pod.? Veď práve zmysluplné nakladanie s tentoraz už s verejnými financiami bude ich poslaním …
Do módy prichádza akýsi štatút „nezávislý poslanec“. Nuž tiež sa pýtam, či skôr si kladiem otázku, kto to vlastne je ten – nezávislý ? Veď ani Juraj Jánošík nešiel do „spravodlivého“ boja sám, ale mal svoju družinu a až potom mohol bohatým brať a chudobným dávať. Alebo, žeby to bola len legenda, že tomu tak i skutočne bolo ? (Myslím s tými bohatými a chudobnými) ? V tomto aspekte moje kritérium je – voliť toho koho skutočne poznám, samozrejme myslím v tom dobrom, cez aspekty: charakter a odbornosť ako i podľa straníckych zoskupení, koalícii. Nemôže to však byť zoskupenie mačko – pes – zmes kontroverzných myšlienkových hodnôt i názorov (veď to už apriori nesedí – akýsi povestný nekonzistentný zlepenec). Len racionálne zostavená koalícia môže byť garantom i toho, že na kandidátku dali i skutočne dobrých odborníkov a ľudí, ktorí sa vedie zastať a zasadiť za občanov a veci verejné.
Na margo tých „nezávislých“ si tiež kladiem otázku, typu – komu budú oni skladať účty ? Na fenomén tzv. priamej demokracie totižto v tomto prípade skutočne neverím a z rozprávok som už vyrástol.
Neviem ako Vaše, ale moje výberové kritériá na poslanca, starostu, primátora sú:
Mal by byť začlenený, inak je to – ako spieva skupina Elán: „podpísaný anonym“. Väčšinou sa jedná o ľudí, typu, buď: „Kde sa vzal, tu sa vzal a zrazu tu stál …“, alebo typu z jednej strany ho vyhodili z druhej odišiel, iná ho neprijala a tá ďalšia je nemoderná (nepopulárna), tak budem kopať sám za seba. Budem kopať sám za seba, a to akože 99% – 98 % takýchto kandidátov myslí aj skutočne. Dobre, pripúšťam, že 1 – 2 % zanietených idealistov sa nájde …
Mimoriadne dôležitou vecou je podmienka, že vhodný kandidát by mal mať adekvátne vzdelania i profesijnú prax (vrátane, či hlavne gramotnosti hospodárenia s verejnými financiami a korektným verejným obstarávaním, kde sa v samosprávach „stráca“ asi najviac verejných financií), alebo bude na výkon funkcie, ak ju chce vykonávať skutočne zodpovedne a profesionálne potrebovať 10 – 15 poradcov, či asistentov.
Osobne považujem za hrubú aroganciu, ak niekto kandiduje za mesto, či obec kde sa nenarodil, či nebýva aspoň 15 – 20 rokov. To akože mám uveriť tomu, že takémuto človeku (poslancovi …) bude aj skutočne záležať na rozvoji mesta, mestskej časti, či obce za ktorú kandiduje ? Princíp reálneho lokálpatriotizmu je v komunálnych voľbách skutočne mimoriadne dôležitý !
Pozitívne charakterové vlastnosti by mali byť samozrejmosťou, nuž ale vidíte do človeka ? Nuž do určitej miery áno, ale musíte ho poznať de facto od „malička“ alebo skrz jeho skutky – teraz však nemám na mysli reklamných filantropov, ktorí si skrz vraj filantropiu (desať euro zoberiem z … a jedno euro oferujem na pomoc, záchranu niekoho, či niečoho) výlučne len vylepšujú svoj imidž. Veď skutočná filantropia a dobré skutky, ak sú robené skutočne od srdca, sa robia v tichosti a v pokore a nie za zvuku hlasu herolda, či fanfár.
Apropo, to nám kto chce nahovoriť, myslím na niektorých kandidátov, ktorí si na kandidátnu listinu až ostentatívne napíšu (pravdepodobne len z dôvodu, aby zaujali, či z určitej formy samoľúbosti), že sú „taký – hentaký: riaditeľ, vedúci, radca“ a pod., A ak áno, budú mať na výkon tak zodpovednej funkcie poslanca ešte nejaký voľný časový priestor, ak skutočne svoju profesiu vykonávajú poctivo kvalitne a zodpovedne…? Nebolo by lepšie namiesto funkcií XYZ, ktoré zastávajú napísať ich skutočné profesné zameranie … (teda aké majú vzdelanie i tak potrebnú prax …, t.j. ich kvalifikáciu ?)
Nuž na túto tému by sa dalo písať omnoho viac a aj z iných aspektov a z rôznych uhlov pohľadu. Na to tu však nie je priestor.
Takže vážení priatelia 10.11. 2018 Vám prajem šťastnú ruku. Šťastnú ruku, tak aby ste nemuseli nasledujúce štyri roky opäť na všetko frflať, či nad všetkým lamentovať. Je to len a len vo Vašich rukách, tak sa potom nevyhovárajte na iných …
Držím palce, aby ste si vybrali skutočne tých najlepších: poslancov, starostov, primátorov – myslím si, že takých je tam (na kandidátkach) dosť, len je potrebné dobre hľadať a správne sa rozhodnúť.
Ďakujem.
Nech sa Vám všetkým dobre vodí …
© Rastislav Kalafut
——————-
PS:
!!! Mali by sme si uvedomiť, že misiou každého jedného z nás, AK SA CHCEME NAZÝVAŤ ČLOVEKOM (byť nositeľom ľudských atribútov) je nie len robiť veci vo svoj osobný prospech, ale podieľať sa na vytváraní hodnôt v prospech áno aj toho všeobecného blaha, robiť veci v prospech uspokojenia aspoň tých základných potrieb iných ľudí. Pri volených: poslancoch, starostoch, primátoroch je táto skutočnosť ešte umocnená legislatívnym rámcom, teda ex lege, je to ich zákonom stanovená povinnosť !!!
Celá debata | RSS tejto debaty