PREDDUŠIČKOVÉ ZAMYSLENIE O ČASE A ĽUDSKOM BYT

K problematike zdravotníctvo, školstvo, soc. veci by sa dalo pristupovať z rôzneho aspektu., ekonomického, obsahového, personálneho, kvalitatívneho … a vo všetkých možných variáciách medzi uvedenými aspektami, nakoľko každý parciálny pohľad má kauzálne prepojenie na iný subsystém, nuž a mnoho ráz bez zdokonaľovania jedného padá aj precízovanie iného, a tak pokrivkáva, či sa bortí i celý systém. Nuž vyjadrené metaforou, je to ako matica subsystémov, ktoré ak chceme, aby bol celý systém v harmónii musíme adektvátne vyvážiť všetky jeho súvzťažnosti do „ideálneho“ stavu. Zoberme si „obyčajnú“ Rubikovu kocku. Existuje xyz možností, ale len jedna nám vytvára ideálny, žiadaný stav harmónie všetkých jej strán. Nuž, a tak je to s každým systémom, teda aj s tak celospoločensky potrebnými systémami pre naše životy akými zdravotníctvo, školstvo i sociálne veci bezpochyby sú. Čím viac sa spoločnosť, štát dištancuje od uvedených oblastí, tým viac sa odcudzuje od svojej podstaty a stráca svoje poslanie. Ak k týmto veciam pristupujeme laxne, benevolentne, o to viac spejeme k asociálnosti a anarchii, teda do fázy, keď spoločnosť, jej existencie stráca svoj význam, a to je začiatok konca.

Tak ako jednotlivec môže strácať svoju integritu, tak to isté platí o nesmierne zložitom organizme, ktorým je spoločnosť. Aj z uvedeného mi plynie, že k týmto oblastiam nemožno pristupovať cez akýsi „samomenežovací, laxný prístup zo strany štátu“, práve naopak jedinou schodnou cestou je permanentne racionalizovaný, premyslený systém, ktorý je potrebné vývojovo, podľa spoločenských potrieb permanentne dolaďovať, áno dolaďovať, ale ak chceme niečo upravovať, tak už samotná východisková základňa sa musí blížiť k „dokonalosti“.

Ministerstvo zdravotníctva („nová“ pani ministerka ohlásila koncepčné, systémové zmeny, chvála bohu, nakoľko je to pravda, že mnohí ľudia umierajú skutočne zbytočne alebo odchádzajú z nemocníc v horšom zdravotnom stave ako tam prišli a zodpovednosť, de facto žiadna ))-: ) Ministerstvo školstva tiež „prekopáva“ materiál „Učiace sa Slovensko“ za účelom vyprecizovať ho tak aby eliminovalo možné nedostatky, ktoré môžu jeho zavedením do života nastať. Analogický prístup volí MPSVaR SR, ktoré sa tiež snaží per partes opatreniami reagovať na spoločenskú situáciu (odhliadnuc od „dôchodkovej reformy“ – až príliš „odvážny“ projekt hlavne v horizonte najbližších 20 rokov – kedy budú hroziť dosť veľké systémové turbulentné diskrepancie …- nuž, alebo žeby to bol „len“ jeden z uhlov pohľadu … ? OK, ale seriózna matematika skutočne nepustí …).

Nezabúdajme však na jednu základnú a zásadnú vec, že všetky tieto systémy, ktoré zastrešujú uvedené tri ministerstvá, rezorty sú smerované v prospech ľudí (prijímateľov služieb), nás všetkých, ale opäť je tu „len“, či „až“ človek bez ktorého aj ten najlepšie nastavený systém nebude fungovať, nakoľko opäť človek je jeho konečným článkom, poskytovateľom. Čo mám na mysli, je to prozaické a zložité zároveň. Naša spoločnosť potrebuje skutočne odborne i ľudsky kvalitných lekárov, zdravotný personál, rozumných a vnímavých učiteľov, empatických a sociálne cítiacich sociálnych pracovníkov, a na to všetko dozaista nestačí „len“ nastaviť systém a dať ľudom diplom, či oprávnenie na vykonávanie tej ktorej činnosti … nuž na tom stojí i padá i ten najdokonalejší systém … Čo tým chcem povedať ? Nič viac, nič menej, len to, že ak v systéme nebudú pracovať ľudia aj so skutočne všetkými potrebnými ľudskými atribútmi a profesijnými znalosťami a spôsobilosťami, tak i ten najlepšie „naprojektovaný“ systém bude stále haprovať … Obzvlášť v oblasti zdravotníctva, školstva i sociálnych vecí je, či by malo byť nasmerované všetko pre človeka. Každý z týchto systémov však môže „variť“ po stránka personálneho obsadenie len z toho s čím disponuje (na ľuďoch ako poskytovateľoch totižto všetko stojí a zároveň i padá).

Výchova a zveľaďovanie „ľudských zdrojov“ – aj keď azda trošku studený výraz, ale dnes už akosi „zlegitimizovaný ))-: “ je totižto fakt beh na dlhšie trate pričom nestačí len akýsi mechanický prístup a „bezduché“ kvantitatívne počty. Obzvlášť vypuklé je to v oblasti zdravotníctva, školstva i sociálnych vecí …

Pre oblasť tzv. ľudských zdrojov predovšetkým v uvedených rezortoch považujem za mimoriadne dôležité:
– dôsledný výber skutočne vhodných študentov pre vybraný študijný odbor (ako stránka intelektu, tak i aspekt ľudských hodnôt),
– ich kvalitná odborná edukácia,
– aj počas štúdia klásť veľký dôraz na ľudskú dimenziu (prístup),
– po skončení štúdia permanentné odborné vzdelávanie sa,
– akcentovanie princípu – ste tu pre druhých ľudí … (nie je to len vaším povolaním, ale hlavne poslaním …).
– Obzvlášť pri profesnom „nábehu“ je potreba skutočne kvalitných, nie však formálnych „mentorov“ skúsených starších kolegov, ktorí by dolaďovali ako vedomostné, tak i osobnostné prednosti absolventov a podľa možnosti aj inhibovali existujúce nedostatky.

Nuž, ale keď určité predpoklady, danosti nie sú integrálnou súčasťou človeka (jeho osobnosti), tak ho na vyšší „level“ nepotiahne ani povestný žeriav. Nepomôže tu teda ani vzdelanie, či dovzdelávanie, a ani toľko pertraktované finančné, alebo áno či aj morálne ohodnotenie )) -:

Konečne už raz a navždy zabudnime na to, že dnes môže mnohokrát skutočne robiť hocikto … hocičo … !!!

Ďakujem, R Kalafut